Zrodenie, znovuzrodenie, inkarnácia človeka môže prebiehať rôzne. Niekedy úplne zabudneme prečo sme sem prišli, kto naozaj sme. Prijmeme túto novú realitu, ako za realitu sebe vlastnú. Až nakoniec “hráme” hru života ako tí, čo nás presvedčili, že nimi sme. Meno a priezvisko, číslo v občianskom preukaze, človek, ktorý sa bortí svojim životom tu na zemi.
Sem tam, časom k nám prichádzajú situácie a ľudia, ktorí vedome, či nevedome nás prebúdzajú a ukazujú nám kto vlastne sme, prečo sme sem prišli, aká je naša naozajstná, pravá podstata nášho poslania v tomto živote.
Niekedy to chcú vzdať tí, čo nám pomáhajú a inokedy to vzdávame my samotní.
Čas od času sa predsa len nájdu takí, čo sa prebudia a z veľkou verbou sa pustia do poslania, pre ktoré sem prišli.
Spíme, veľmi sladko, sme spokojní, tak ako sme, takí akí sme….
A zatiaľ tí, čo do istého času tu budú ešte vládnuť majú nad našimi životmi v spánku čas kuť tie svoje plány a boja sa aby sme sa nezobudili a ich neprekukli….
Život je cesta, a tak na tej ceste spoznaj sám seba.
V mnohom zázračný svet vo vašom živote vám prajem moji milí, aby ste boli tými, čo sa radujú a milujú svoj život v naplnení seba, svojho ducha a duše.
Ostávam so srdečným pozdravom Mikuláš 
