Bdieme, a či spíme? Niekedy zdá sa oboje. A inokedy sa prebudíme, no nie ako ráno po spánku, skôr z pozemského inkarnačného sna. Cítime a vnímame sa ináč i okolie okolo nás. Vnášame to čomu sa hovorí zázrak do života. Pozdvihnutie opony života, za ktorou je život ozajstný, ten naozaj reálny. A my si z neho na chvíľu zoberieme, to, čo najviac potrebujeme. Niekto silu a energiu, iný poznanie samého seba a poniektorí dary, ktoré môžu zachrániť ich i všetky Božie dietky na zemi. Nuž dovolia nám iba na chvíľu byť tak trošku za oponou života a nabrať si zo svojho stromu života a poznania to dobré Božské a našej duši lahodiace potrebné kontinuity nás a oboch svetov, v ktorých opakovane a striedavo spíme, bdieme a žijeme. Náš duch i naša duša spolu s Bohom Otcom Všemohúcim nám dovoľujú s Láskou vnímať, cítiť a vedieť i vidieť a aj používať pre svoj život tieto dary a požehnania. Načrime teda mierne za oponu života a vzlietnime ako ten slobodný Fénix, ktorý neustále a opakovane znova a znova vstáva a vzlieta do výšin poznaného i nepoznaného, požehnaného a zázračného sveta v nás, mimo nás i v celom vesmíre nekonečných možností pripravených pre nás s Božou pomocou a Láskou.
Požehnanú sobotu a zázračný spánok do novej nedele vám prajem moji milí 
Ostávam s Láskou Mikuláš
